"Pes je láska na celý život." (Pam Brownová)

Šteňacie časy

2. srpna 2012 v 18:14 | LB |  Život s vyžlou
Baxter má už vyše 16 mesiacov, ale stále je veľké šteňa. Keď bol maličký, želala som si, aby už konečne dospel, pretože výchova šteňaťa, nech ju má človek akokoľvek načítanú a predebatovanú so psíčkarmi, nie je jednoduchá. A dvojnásobne to platí na hyperaktívneho psa, ktorým Baxter jednoznačne bol. Teraz je to s ním lepšie, i keď energie má stále za dvoch.
Čo bolo na jeho výchove najťažšie? To neviem. Ale viem, čo mi vadilo najviac. Tu sú vybrané strasti, ktoré prežíva asi každý majiteľ šteniatka.

1. HRYZENIE. Áno, šteniatko hryzie. Bola som na to pripravená, ale že si domov privedieme PIRAŇU, som netušila. Baxter hrýzol vkuse. V najhorúcejšom lete sme nosili tepláky a hrubé mikiny, aby aspoň trochu tlmili dopad mliečnych zúbkov na pokožku. Aj tak som mala zjazvené predlaktia.


2. POCHUTNÁVANIE SI NA HNUSOCH. Keď bol Baxter krpec, vonku vzal do papule všetko, čo ho len trochu zaujalo. Hneď v prvú noc spapal niečo, čo našiel na chodníku pred panelákom a ja som potom nemohla zaspať, lebo som sa bála, že ho to zabije. NJ... Teraz tiež nie som nadšená, keď vybehne z kríkov a papuľa mu smrdí od práve skonzumovaného výkalu alebo zdochliny, no už to tak neprežívam. Našťastie, už nežerie sáčky a podobné nestráviteľné veci.

3. HYGIENA. Pamätám sa, ako som stresovala, že Baxter veľa ciká. Cikal totiž často napriek tomu, že málo pil a každé 2 hodiny (niekedy aj každú hodinu) chodil von. Rád vykonával potrebu na koberce a nie naraz. Svoj mechúr alebo svoje črievko si vyprázdňoval postupne. Nikdy nezabudnem na to, ako som ho raz pristihla kakať v izbe na podlahe. Vzala som teda papierovú utierku, zobrala som :kak: a odniesla ho. Kým som sa vrátila s čistiacimi prostriedkami, Baxter už stihol spraviť ďalšiu kôpku na oranžový koberec a šťastne ju poroztahovať navôkol. Jupí.
Ale musím ho pochváliť, pretože hygienickým návykom sa naučil veľmi rýchlo, trvalo mu to len niečo vyše 2 týždne. Aj potom mu sem-tam ušlo, ale bolo to málokedy. Šikovný chlapec:).


4. SÁM DOMA. Baxter neznášal, keď sme ho zavreli v izbe. Vtedy dokázal zavýjať a skučať dovtedy, kým sme ho nepustili von. Nepomohla ani ignorácia, ktorá sa odporúča v odbornej literatúre. Dokonca mi od zlosti roztrhal knihu. Nakoniec sme prišli na lepší spôsob, ako ho umlčať. Sprístupnili sme mu celý byt okrem obývačky a postupne, po pár dňoch, už mohol chodiť aj tam. A mladý pán bol spokojný a hlavne potichu. Vedel, čo sa kde mihne a mohol kontrolovať celé svoje teritórium:).

5. SLEDOVANIE KAŽDÉHO JEHO KROKU. Malého Baxtera bolo treba neustále pozorovať, takže keď som napríklad ležala na posteli a šteniatko sa zodvihlo, že ide do obývačky, musela som ísť za ním. Keby niečo pokazil, bolo by zle. Napokon pochopil, čo môže a čo nie, ale bola potrebná veľká dávka trpezlivosti... VEĽKÁ.

Teraz prechádzam fázou "JA CHCEM ĎALŠIE ŠTENIATKO." Áno, Baxterovi by sa hodil parťák a ja si vkuse musím pripomínať, aké to bolo, keď bol šteniatko. Nielen tie pekné chvíle, ale aj tie ťažké. Najmä tie ťažké, aby som samu seba odhovorila od šialeného nápadu zaobstarať si ďalšiu vyžličku:).
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama