"Pes je láska na celý život." (Pam Brownová)

Dlhá cesta za vytúženým šteniatkom

10. srpna 2012 v 17:03 | LB |  Život s vyžlou
Psa som chcela celý život. Keď som sa dostala na vysokú školu, zmierila som sa s tým, že si psíka zaobstarám asi až vtedy, keď sa osamostatním. Napokon - a doteraz tomu nemôžem uveriť - sme si kúpili psíka rok pred mojimi magisterskými štátnicami.
Pred kúpou psa bolo treba vyriešiť niekoľko podstatných otázok:

1. PSÍK Z CHOVATEĽSKEJ STANICE ALEBO Z ÚTULKU?
Odpoveď bola jasná okamžite. Ak čistokrvného psa, tak jedine z chovateľskej stanice a s rodokmeňom. Ak by sme sa však nerozhodli pre žiadne plemeno, zobrali by sme psíka z útulku. Denne sledujem situácie v našich aj zahraničných útulkoch a viem, že sú preplnené:(.

2. AKÉ PLEMENO?
Ani neviem, koľko hodín som strávila na internete a nad knihami, aby som našla plemeno, ktoré by zapadlo do našej rodiny. Mne sa páčil vipet, sestre doberman, mamine faraónsky pes. Po zvážení všetkých pre a proti sme sa zhodli na tom, že ani jedno plemeno z týchto troch nie je najvhodnejšie. Potrebovali sme psíka, ktorý je vhodný pre začiatočníka, ľahko sa učí, má nekonfliktnú povahu a nie je malý ani príliš veľký.
A našli sme... VYŽLU. Nespomínam si, ako sme na ňu natrafili, ale viem, prečo sa nám všetkým okamžite zapáčila. Spĺňa VŠETKO, čo sme od psa chceli a okrem toho, je to nádherné plemeno, nápadne sa ponášajúce na faraóna (len tie ušiská mu nestoja;)).

3. Z KTOREJ CHOVATEĽSKEJ STANICE?
Pri hľadaní obrázkov cez google som narazila na atraktívny web, týkajúci sa maďarských stavačov. Bola to chovateľská stanica Buona casa, odchovala jeden vrh a v pláne boli ďalšie šteniatka na jar roku 2011. Pamätám si, ako sa mi rozbúchalo srdce, keď som videla fotky rodičov - matka nádherná, doteraz si o nej myslím, že je to jedna z najkrajších sučiek MKS, aké som stretla a otec svalnatý, pracovne aj výstavne úspešný Holanďan:). Obaja mali výborné výsledky RTG kĺbov. A zavážilo aj to, aké šteniatka sa narodili v prvom vrhu - najmä Agent sa mi zapáčil na prvý pohľad!
Napísala som článok na môj osobný blog a uverejnila som tam aj Agentovu fotku. Na základe nej ma náhodou našla chovateľka Danka Čintalanová, ktorej patrí Buona casa. A začali sme si vymieňať maily:).
Našla som ešte jednu CHS, Z Malej Hôrky, ktorá očakávala šteniatka. Dôležitý bol pre nás odber začiatkom leta, aby sme sa šteniatku mohli venovať cez prázdniny:). Avšak mamina, sestra a aj ja sme boli rozhodnuté, že si zaobstaráme šteniatko z chovateľskej stanice, ktorá nás zaujala najviac zo všetkých.


4. AKO SA BUDE VOLAŤ?
Vrh bol druhý, takže začiatočné mená šteniatok museli začínať písmenom "B". Vypísali sme teda niekoľko mien, ktoré prichádzali do úvahy a zvíťazil Baxter. Je to výrazné meno, ktoré má v strede X a na konci R, čo sú písmená veľmi vhodné pre psie mená:). A dá sa rôzne skracovať:P.

5. KTORÉHO PSÍKA?
Psíkov sa narodilo 6 a ja som bola v poradovníku ako tretia, ktorá si z nich mohla vybrať. Veľmi sme chceli psíka s fialovou stužkou, dokonca aj na návšteve v Ďurďošíku sme sa mu najviac venovali (plus ja som sa zamilovala do "oranžovej" sučky), ale napokon dostal meno Bugsy a býva v Banskej Bystrici. Vtedy mi to bolo veľmi ľúto, ale teraz by som nemenila. Rozhodovali sme sa medzi psíkmi s červenou a modrou stužkou. Vyhral modrý, pretože na neho ukazovali rôzne znamenia:D. Áno, boli sme takí nerozhodní, že sme sa napokon zariadli podľa sna, v ktorom sme si vybrali modrého psíka a podľa toho, že sme mali doma celú výbavičku v modrej farbe.
A tie okále... no nechceli by ste ho aj vy?:D


Cesta do Ďurďošíka pri Košiciach, keď sme cestovali pre šteniatko, bola jedna z najdlhších v mojom živote. Nevedela som sa dočkať!

Urobili sme dobre, po všetkých stránkach. Výber chovateľskej stanice si pochvaľujem, pretože šteniatka boli rozkošné (aj terajší vrh C je super:)) a vyrástli z nich úžasné psy a sučky. S chovateľkou sme v kontakte a aj keď zo začiatku som sa jej na veľa, veľa vecí vypytovala, vždy ochotne odpovedala a poradila. Vieme, kde sú Baxterovi súrodenci a s niektorými majiteľmi si aj píšeme.
S výberom plemena sme tiež neurobili chybu - vyžla je skvelý pes! Bohužiaľ, mnoho ľudí sa Baxtera bojí, lebo je veľký (má asi 64 cm v kohútiku). Je však nekonflitný, energický, ukecaný, priateľský, hravý a viac-menej poslušný (to ešte doladíme;)).
Je však treba si uvedomiť, že vyžla nie je pes pre každého. Potrebuje skutočne mnoho pohybu (denne trávime približne 3 hodiny prechádzkami) a zamestnať nielen nohy, ale aj hlavu. Hrávame sa rôzne hry, naháňačky, schovávačky, cvičíme ho... Človek by ani nepovedal, koľko času strávi starostlivosťou o psa. Ale neľutujem. Baxter je člen rodiny a nedala by som ho za nič na svete. Naopak, dopriala by som mu parťáka v podobe ďalšieho vyžliaka:).

A čo vy? Máte psíka? Ako ste sa k nemu dostali?

Ak vás to zaujíma, môžete si prečítať,
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 taradorizp taradorizp | E-mail | Web | 10. srpna 2012 v 17:15 | Reagovat

Super článek!
Podobnou cestu k vysněnému štěňátku jsem absolvovala i já :-) Po 12 letech toužení mě čekalo složité rozhodování - jaká CHS. Nakonec jsem jednu našla, štěndo bylo volné z vrhu už jen jedno. Dneska je ji přesně půl roku a já musím pyšně říct, že výběr se mi opravdu povedl. Je skvělá, jak povahově, tak vzhledově. Přesně taková, jako jsem si vysnila. :-)

2 Natt Natt | Web | 10. srpna 2012 v 17:19 | Reagovat

Velmi pěkný článek! :)
Já mám zlatého retrívra, není z žádné chovky je od mé nevlastní sestry ale pes s PP by byl pro naši rodinu zbytečný. Máme krásného psa bez PP a nade všechno ho milujem :)

3 Kaena Kaena | 12. srpna 2012 v 11:39 | Reagovat

Natt - pes s PP by bol pre vašu rodinu zbytočný? Ak si toto napísala, tak skutočne nevieš čo je to Preukaz Pôvodu. Neustále sa stretávam s tým, že ľudia si myslia, že PP sú o tom, aby človek mohol chodiť na výstavy, aby mohol psa uchovniť a pod a že ak toto robiť so svojim psom nechcú, tak je im PP na nič. To je ale neskutočne skostnatelý názor založený na mylných informáciách. Odporúčam, aby si si o tom prečítala viac a hneď s hrôzou zistíš, že psy bez PP by sa vôbec nemali množiť!!! Ja by som tiež psa bez PP milovala rovnako ako toho s PP, ale to je len otázka citov...existuje neskutočne veľa dôvodov prečo si nezaobstarať psa bez PP (výnimkou je iba psík z útulku). Veď choď do útulku napočítať, koľko psov s PP tam je a už len vtedy by ti malo dôjsť, prečo by sme sa mali snažiť o to, aby prestalo toto nadmerné a neúnosné množenie psíkov, kde sa okrem ich štandardného vzhľadu a povahy ničí aj ich zdravie rôznymi geneticky prenosnými vadami.

4 verisia verisia | Web | 12. srpna 2012 v 18:24 | Reagovat

jééé tak ten je opravdu nádherný!!!! pěkně jsi to napsala :) jak jsi to rozdělila.. :)
Můj článek si četla, tak ti to tady nebudu popisovat :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama