"Pes je láska na celý život." (Pam Brownová)

Príbeh zraneného psíka

27. června 2012 v 14:17 | LB |  Fox(ík)
Vždy som si vravela, že keď nájdem nejakého zatúlaného psíka, nebudem vedieť, čo robiť. Pre istotu som si uložila telefónne čísla na OZ Pes v núdzi a všetkých veterinárov v okolí. To druhé aj kvôli môjmu psovi, pretože niekedy je naozaj ťažké dovolať sa.
Ako takmer každý piatok, aj 22.6.2012 som sa vybrala k môjmu priateľovi do Lukového a dúfala som, že bude pekné počasie, aby som nemusela celý deň sedieť v dome. To som ešte netušila, že v ten víkend mi bude počasie úplne ukradnuté.



23.6.2012 SOBOTA
V noci som nespala najlepšie, stále som sa budila. Ráno okolo 8:00 som sa vychystala von, zobrala som konzervu a išla nakŕmiť kocúrov. V to ráno na dvore neboli všetci, ale iba Alex, ktorý je môj obľúbenec. Dala som mu najesť a rozhodla som sa, že nakŕmim aj rybičky v jazierku. Voda nie je vôbec priehľadná, ale vtedy som pekne-krásne mohla sledovať všetky 4 rybky, ako sa tesne pod hladinou naháňajú. Nasypala som im potravu a chcela som sa vrátiť za Alexom, keď som si všimla, že vedľa mňa stojí pes.
Mal dlhú bielu srsť a vyzeral ako kríženec nejakého teriéra, pravdepodobne Parson Russell Teriéra alebo Foxteriéra. Na krku mal obojok, tak som si myslela, že len odbehol z niektorého dvora a teraz sa potuluje po dedine. Zospodu na hrudi mal niečo čierne, ale pokladala som to za nejakú špinu - asi sa vyváľal v blate. Pomaličky chodil krížom-krážom po dvore a zaliezol aj do drevárky. Tak nazývame miestnosť, v ktorej sa nachádza pec a drevo. Je tam aj starý nábytok a misky, do ktorých dávame kocúrom žrádlo. Pes odtiaľ po nejakej dobe vyšiel a v papuľke si niesol krajec chleba. Nechala som ho, aby ho zožral a premýšľala, či nie je hladný. Pôsobil tak. Trochu som váhala, ale napokon som mu do misky nasypala z mačacej konzervy. Vrhol sa na to, ako keby dlho nič v žalúdku nemal. Keď už nič iné nenašiel, zaliezol pod skriňu v drevárke a tam zaspal.
Zdalo sa mi to čudné - takto by sa nesprával pes, ktorý má domov. Išla som teda zobudiť môjho priateľa, aby som sa ho na to opýtala. Peťo však povedal, že ten pes určite nikomu z dediny nepatrí, vraj sa zjavil pred niekoľkými dňami. Spolu s malým čiernym psíkom sa túlali po okolí. Toho čierneho, ktorý vyzeral ako kríženec Yorkshira, si nechala suseda a plánuje ho dať rodičom na východ SR.
Spolu s priateľom sme sa išli na psíka pozrieť. Stále ležal v tme pod skriňou a upieral na nás tmavé oči. Vyliezť nechcel ani za svet, tak sme ho tam nechali, nech sa poriadne vyspí. Ja som sa rozhodla zatelefonovať Dominike H. z OZ Pes v núdzi, ktorá sa ohlásila okamžite. Bohužiaľ, dozvedela som sa od nej, že majú plný stav a ani Karanténna stanica vo Zvolene nemá miesto. Opýtala sa, či si ho nemôžeme nechať na pár dní my, ale to kvôli priateľovej mame neprichádzalo do úvahy. Dominika mi preto povedala, aby som ho nafotila a poslala im fotky, že ho dajú na net.
Počas 5-6 hodín, kedy pes spal pod skriňou, som ho chodievala pravidelne kontrolovať. Určite by tam vydržal aj dlhšie, keby sme ho napokon nevytiahli. Dávali sme si však pozor a manipulovali sme s ním opatrne, pretože sme nevedeli, aký je. Pôsobil neškodne, ale nepoznali sme ho a mali sme obavy, či nás neuhryzne, keď ho vytiahneme z miesta, ktoré očividne považoval za bezpečné.
Pes však nedal najavo ani jedinú známku agresie a taký bol po celý čas. Tmolil sa po dvore a môj priateľ ho mal na vodítku, ktoré v dome ostalo po ich predchádzajúcom psovi. Vtedy som si však všimla, že tá čierna škrvna, ktorú ma na hrudi, nie je špina. Bolo to dosť veľké zranenie, podobné uhryznutiu. Už aj zapáchalo. Ihneď som volala Dominike H., ale nedvíhala. Zavolala som preto Dominike K., ktorej som vysvetlila, o čo ide. Zaujímala sa o to, ako zranenie vyzerá, či psíka ohrozuje na živote a pod. Povedala mi, že veterinári, ktorí spolupracujú s Pes v núdzi, asi nebudú k dispozícii, ale poslala mi číslo na MVDr. Michalaka.
Keďže som sa nemohla dovolať veterinárovi z Lieskovca, zavolala som Michalakovi, ktorý už bol s prípadom oboznámený. V tom čase sa však nachádzal v inom meste a prísť mohol až večer. Tiež sa ma spýtal, či si myslím, že zranenie je životunebezpečné. Keďže zapáchalo, znamenalo to, že už je staršieho dátumu a psík nevyzeral, že do večera umrie, tak som mu povedala, že si myslím, že to nie je také vážne.
Psíkovi sme opäť dali najesť a napiť, uviazali sme ho a konečne sa mi podarilo odfotiť ho do mobilu.
Počas celého dňa som sa snažila dovolať veterinárovi z Lieskovca, čo sa mi nedarilo:(. Zo psíkovho zranenia som bola nervózna a premýšľala som, či naozaj nie je vážnejšie, než vyzerá. Poprosila som moju najlepšiu priateľku Peťu, aby mi z domu priviezla nechtík lekársky a peroxid vodíka, keby to náhodou bolo treba. Ochotne prišla aj s manželom Paľom. Obaja zhodnotili, že pes je zlatý, ale vyjadrili sa, že zranenie vyzerá zle. Psík celkovo pôsobil biedne, bol veľmi chudý, špinavý a krv mu sali obrovské kliešte.
Hodiny ubiehali a ja som bola stále nervóznejšia, až kým sa okolo ôsmej večer MVDr. Michalak vyjadril, že už je na ceste. Rýchlo som uvarila nechtíkový čaj a dúfala, že trochu vychladne, kým veterinár príde, aby psíkovi mohol vyčistiť ranu. Keď veterinár prišiel, vytiahol psíka spod skrine v drevárke, kde opäť niekoľko hodín spal. Prezrel ho a skonštatoval, že rana je už stará a pravdepodobne sa nebude dať zašiť, ale môžeme ju umývať nechtíkom. Ukázal nám, ako nenásilne psíka položiť na bok a ranu mu vymyť. Povedal, že psík má asi 3 roky a treba mu nájsť dočasku, keďže u nás ostať nemôže. OZ Pes v núdzi je ochotné zaplatiť psíkovi ošetrenie a dodať aj materiál (gázy, obväzy a pod.), ale o psíka sa musí niekto starať. Podarilo sa mi presvedčiť priateľovu maminu, aby u nich psík mohol pár dní ostať. Začalo sa teda hľadanie dočasnej opatery pre malého kríženca teriéra.

24.6.2012 NEDEĽA
Psík spal pod skriňou, kde sme mu dali koberček, až do pol deviatej ráno. Zobudila som ho, vyvenčila, vyčistila som mu ranu, dala som mu najesť. Opäť len z mačacej konzervy, pretože nič iné sme nemali. Psíkovi chutilo a potom sa chcel motať po dvore.
Ráno zavolal veterinár a povedal, že o jednej sa zastaví u nás aj s Dominikou K. a psíka prezrú a nafotia.
To, čo na fotke vidíte, nie je fotomontáž, ako sa vyjadrili niektorí ľudia na Facebooku! Psík takúto ranu naozaj má. Možno vyzerá "príliš v pohode", ale to neznamená, že ho to nebolí! V čase vzniku tejto fotky dokonca ani nebol nadopovaný liekmi. Nemal v sebe ani antibiotiká, vôbec nič. Takto som ho našla a tak ho aj odfotili.
Veterinár mu odmeral teplotu, pichol mu niečo proti bolesti a antibiotiká. Doniesol aj lepšie granulky, ktorými som ho v ten deň kŕmila. Psík ich najprv nechcel, ale keď zistil, že ich žerú aj mačky, pustil sa do toho a dokonca si vypýtal dupľu:D.
S veterinárom sme sa dohodli, že psík v pondelok podstúpi chirurgický zákrok, čo znamenalo, že 12 hodín pred operáciou nesmie jesť. Na psíka teda bolo treba poriadne dozerať, aby po deviatej hodine večer niečo nezožral napríklad na dvore. Dominika povedala, že pre psíka ráno o deviatej príde a odvezie ho na veterinárnu kliniku.
Poobede prišli psíka pozrieť aj Peťa s Paľom a priniesli mu dobroty:). Konzervy, ktorým hneď prišiel na chuť, mäkké pochúťky v tvare kostičiek a aj hračky. Psík sa hrať nechcel, ale celú dobu sedel alebo ležal pri nás a vyžadoval hladkanie. Drgal do mňa čumáčikom, keď som ho prestala škrabkať a dokonca sa mi prednými labkami vyškriabal na kolená, aby bol ku mne bližšie. Tento spôsob maznania si osvojil a liezol na mňa zakaždým, keď mal príležitosť;).
Podať mu odčervovaciu tabletku nebolo vôbec zložité - psík ju spapal úplne bez problémov, pretože som ju zabalila do mäska z konzervy. O 2 týždne dostane ďalšiu tabletku.
Ale je zlatý, však? Keď takto stojí, ranu mu vôbec nevidno. Preto som si ju nevšimla hneď, ako som ho zbadala. Psík mal šťastie, že zostal na dvore a neušiel, keď sa najedol. V opačnom prípade by sa ešte teraz túlal po dedine.
V nedeľu večer som sa vrátila domov do Zvolena a sadla som si za PC, aby som sa pozrela, ako pokračuje hľadanie DO na Facebooku. Dominika vytvorila psíkovi album aj s popisom a dala ho na Odsúdené psíky. Album zdieľalo veľké množstvo ľudí a ja som až do utorka prijímala telefonáty rôznych ľudí, ktorí sa zaujímali o osud psíka, prípadne chceli pomôcť. Dočasná opatera sa však začala črtať až neskôr...

25.6.2012 PONDELOK
Ráno pred piatou mi volal Peťo, že pes vyhrýzol dieru do dverí v drevárke, lebo sa chcel dostať von. Peťo ho vyvenčil a znovu ho zatvoril v drevárke, pretože psíka sme nechceli nechať behať bez dozoru, aby niečo nezjedol alebo neušiel. Keď mi priateľ povedal o tých poškodených dverách, krvi by sa vo mne nedorezali. Tušila som, že keď sa to dozvie priateľova mamina, psa bude chcieť vyhodiť. Ani vo sne som si však nevedela predstaviť, čo by s ním bolo ďalej. Nemal kam ísť a na ulici ostať nemohol.
Psík sa po nejakej dobe upokojil a prestal dorážať na dvere, tak sme si mysleli, že zaspal. Chyba. To len vylomil ZAMKNUTÉ dvere a potom si spokojne ľahol pod skrinku šťastný, že nie je zatvorený. Myslela som si, že tam bude neskutočná spúšť, ale keď som si večer dvere obzrela, nebolo im nič. Jasné, diera ostala, ale nebolo to také zlé, ako som čakala;).
O 8:45 prišla Dominika a podľa plánu odviezla psíka k veterinárovi. Neskôr mi volala, že s tou ranou to nevyzerá dobre, nedá sa zašiť a tkanivo sa trhá. Povedala, že psíkov album nahodí na FB ešte raz a s ešte dôraznejšou prosbou o pomoc.
Pred obedom som išla do mesta, a keď som sa vracala domov, volala mi slečna z OZ Očami PSA, že by boli ochotní o psíka sa postarať. Vraj už mali podobný prípad. Hneď som to oznámila Dominike, ktorá súhlasila, ale s tým, že treba vybaviť prevoz psíka zo ZV do LM, pretože im sa nedá. Poradila mi využiť stránky týkajúce sa prevozov na FB, čo som aj urobila. Rozoslala som prosby všade, kde sa dalo a aj Očami PSA nahodilo oznam na svoju stránku.
Odvtedy som bola v pravidelnom kontakte s Jankou z Očami PSA, ktorá ma informovala o tom, ako pokračuje vybavovanie prevozu a chcela vedieť, ako sa psíkovi darí. Prevoz sa napokon vybavil na stredu, čo by znamenalo, že psík bude musieť ostať u nás ešte 1 deň a 2 noci.
Večer okolo pol šiestej mi volala Dominika, že vezie psíka do Lukového. Spolu s veterinárom sa zastavili po mňa v ZV, pretože inak by som sa tam nedostala. Vtedy už bol pre psíka dohodnutý prevoz na utorok! Janka mi volala, že sa jej ozvala známa (aj jej, aj moja;), ktorá navrhla, že psíka odvezie do Ružomberka a tam si po neho prídu dievčatá z Očami PSA.
Chvíľu po tom, ako sme prišli do Lukového, som si v mobile našla SMS správu od údajných majiteľov psíka. Vraj sa stratil a deti ho teraz našli na FB, ale určite je to Bady a nech počkáme s prevozom. Odpísala som, že dobre, ale nech mi zavolajú a porozprávame sa. Potrebovala som si byť 100% istá, že ten psík je naozaj ich a že sú schopní sa o neho postarať. Dostala som odpoveď, že o hodinu a pol sa ozvú a liečbu sú ochotní zaplatiť. Neozvali sa však!
Psík po operácii chodil ako opitý, motali sa mu nožičky, ale ani chvíľu neobsedel. Veterinár mu nemohol dať infúziu, pretože psík si v prepravke šikovne vytiahol kanilu. Dal psíkovi do misky špeciálnu potravu pre zvieratá po operácii, ale zdalo sa mi, že by si radšej pochutnal na niečom inom. Trochu zožral a potom sa tmolil po dvore. Videla som, že by sa potreboval vycikať, čo sa mu však podarilo až po 2 hodinách - oprel sa o plot, zodvihol nohu a strašne dlho cikal.
Večer sa na psíka prišla pozrieť moja sestra (na blogu Kaena) s priateľom Radom. Aj oni usúdili, že psík je skvelý:).
V noci nechcel ani za svet spať. Do polnoci sme ho striedavo vodili po dvore a späť do drevárky, ale pes vyzeral, že je plný energie. S Peťom sme vymýšľali, ako to spraviť, aby psík nezdemoloval dvere. Napadlo nám niekoľko riešení, ale všetky sme zavrhli, pretože mali nejaké negatívum. Nakoniec sme sa zhodli na tom, že sa pri psíkovi budeme striedať. Dôvodov bolo niekoľko - krpec nechcel zostať sám a zatvorený a báli sme sa, aby si nedal dolu obväz.
Peťo s ním ostal v drevárke do 3:00 a ja som ho potom vystriedala. O piatej som ho zobrala na prechádzku po dedine, aby sa vyvenčil, dala som mu jedlo a on sa rozhodol, že sa chce maznať:). Potom tuho zaspal.
Takto spal na Peťovych nohách;).
26.6.2012 UTOROK
Pred ôsmou po psa prišla Dominika, aby ho odviezla na kontrolu k veterinárovi. Psík tam mal ostať až do pol druhej, kým po neho prídeme s Ankou, ktorá ho mala viezť do Ružomberka:). Dominika povedala, že pes vyfasoval golier, aby si neoblizoval a nestrhával obväz, z čoho vraj bol poriadne mimo.
O jednej mi volala Anka, že už je doma a len čo sa prezlečie, môžeme vyraziť. Do jej auta som nasadla o 13:15 a išli sme po psíka na Sliač. Veterinár si ho zobral k sebe domov, takže som mu volala, aby nám vysvetlil trasu. Po pol druhej sme už mali psíka naloženého v prepravke v aute a obohatené o inštrukcie od veterinára sme vyrazili na cestu do Ružomberka. Psík celou cestou spal.
V Ružomberku sme dali psíkovi misku s vodou a vyvenčili sme ho, kým prišla Karin z Očami PSA, ktorá si ho mala prevziať. Psík sa k nám túlil, chcel sa maznať a ochotne sa s nami aj vyfotil:). Karin nám porozprávala, ako sa o psíka budú starať, vraj bude mať k dispozícii aj vlastnú izbu, ak ho ostatné psy nebudú chcieť nechať na pokoji:D. Psík dostal výbavu od veterinára - antibiotiká, ihly, golier, granulky; odo mňa - deku, hračku, obľúbenú konzervu, maškrty; od Anky - pochúťky od Pedigree:).
Priznávam, že som si aj poplakala, keď Karin naložila psíka do svojho auta. Pohladkala som ho, rozlúčila som sa s ním a mohli sme ísť naspäť domov. Viem, že v OZ Očami PSA sa bude mať FOX výborne:).

Keď sa ma Dominika v nedeľu pýtala, či som psíkovi vymyslela meno, povedala som, že nie. Dominika skonštatovala, že vyzerá ako foxík, s čím som súhlasila. Keď som o tom povedala Peti, začala psíka volať Fox:). Ja som ho prezývala všelijako, ale meno som mu nedala. No len čo sme sa stretli s Karin, takisto sa ma opýtala, či už má psík meno. Povedala som jej, že podľa údajných majiteľov sa volá Bady, ale Karin odvetila, že ho volajú Foxík:D. Zasmiala som sa - veď aj my... A tak mu prischlo meno FOX(ÍK).

27.6. STREDA
Foxík vraj pomáha s administratívnou činnosťou a páči sa mu PC;). Podľa slov veterinára bude liečenie trvať dlho, minimálne mesiac, ale rana by sa mala pekne zahojiť.

ĎAKUJEM VŠETKÝM, KTORÍ SA PODIEĽALI NA ZÁCHRANE PSÍKA.

Ďalšie fotky si môžete pozrieť TU.

Je to úžasný, milý psík, ktorý si zaslúži pekný život. Verím, že keď sa vylieči, prejaví sa jeho teriérska povaha a bude z neho riadne šidlo;).

Údajní majitelia sa doteraz neozvali.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 krisis krisis | 1. července 2012 v 17:34 | Reagovat

takych ludi ako vy by sa na svete zislo viacej...:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama