"Pes je láska na celý život." (Pam Brownová)

Každý má svoje muchy

30. listopadu 2011 v 15:51 | Kaena |  Život s vyžlou

Aby ste si náš malý poklad príliš neidealizovali, musím na neho bonznúť pár vecí. Asi ako s každým energickým mladým psom je s ním veľa práce. Všetko ho zaujíma, všade musí byť, všetko a všetkých spoznať. To by nebolo zlé, keby forma jeho spoznávania nenadobúdala podobu skákania, obžúvania a ťahania.

S neskutočným nadšením sa vonku vrhne na plastovú fľašu, použitú vreckovku, starú topánku, krabičku od cigariet či kus starého rožka. To je jedno, skrátka všetko musí požužlať - s výnimkou rožka, ten rýchlo zdusí, aby som mu ho nestihla vybrať z papule. Okrem jedla, ktoré vonku nájde mi nič nerobí starosti. Všetky ostatné predmety totiž po čase nechá tak, niekedy v priebehu jednej minúty o ne stratí záujem. Človek aby potom vkuse striehol kde čo leží na zemi.

JUMP! JUMP! JUMP! To je jeho. Najmä, keď v rukách máte niečo, čo ho zaujíma. Za toto si vyslúžil prezývku Klokan alebo Kengura. Najohrozenejší sú tí, ktorí sa nášmu malému klokanovi prihovoria alebo sa ho boja, resp. stránia (najmä toto ho vie poriadne vyburcovať). Je to vlastnosť, ktorá sa nám nedarí odstrániť. Je síce pravda, že sa to časom zlepšilo - keď bol ešte drobec, tak skákanie bol asi jeho druhý spôsob pohybu - ale stále sa vždy obávam, že človek, ktorý kráča okolo nás si domov odnesie Baxíkove packy na kabáte. Najlepšie na tom je, že Bax skáče tak, aby vám zároveň mohol dať kiss na nos - táto jeho snaha naposledy dopadla tak, že sa mi týždeň hojila malá chrasta na nose :).

Fučí, funí, chrčí - ale aj tak bude ťahať. Keď ideme okolo cesty, je to na nevydržanie. Neviem prísť na dôvod, prečo sa bojí chodiť popri ceste (najmä popri dvoch konkrétnych cestách). Sestra tvrdí, že raz, keď bol ešte drobec, tak sa zľakol autobusu, ale aj tak mi nejde do hlavy tento jeho panický strach. No cesta nie je jediný prípad, keď Bax ťahá. Stačí, že vidí psíka, chce sa niekam rýchlo dostať, prípadne si asi myslí, že panička je príliš pomalá. Aj ťahanie sa už zlepšilo, no stále nás všetkých niekedy (keď si mladý pán zmyslí) vláči ako handry.

Napriek pár "muchám", ktoré naša láska má je to ale skvelý a výnimočný pes. Už teraz vidím, že keď sa konečne trošku ukľudní a stratí tú šteňaciu pojašenosť, tak z neho bude dobrý pes. Je nesmierne inteligentný, aj keď to veľmi rád zneužíva a vymýšľa somariny :).

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kika Kika | 6. dubna 2014 v 8:33 | Reagovat

Krasny clanok, plny lasky k Baxterovi...zaujal ma, musela som ho precitat do konca. ;-)  :-D  :-)

2 Iva Iva | 9. července 2017 v 11:38 | Reagovat

Ahoj, ďakujem za tento článok, veľmi ma povzbudil! Máme doma malú 9 tyzdnovu vyžliačku, mame ju 10 dni a niekedy som  z nej "na prášky". Ked je vybehana vylietana, vtedy je to uzasny spiaci anjel a vsetci ju milujeme! Ale doobeda, este predtym ako ideme von...pomoooc 😃 mame taktiez dve deti 3rocnu a 9rocneho a to hryzenie je otras! A skakanie - ma pazuriky hodne dlhe a to len tak decka vískajú ked po nich skace. Ale je to naozaj veľmi iteligentne a uslachtile zviera, je proste nadherna! Tesim sa ked nás prestane obžúvať - to jediné ma zatiaľ privádza do zufalstva - kvoli detom :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama